Ateliér Života

Možno sa vám to deje večer. Keď je ticho, dom uprataný, správy vybavené. A zrazu cítite niečo zvláštne. Tlak na hrudi, nepokoj v bruchu, jemné podráždenie bez mena. Scrollujete, čítate, porovnávate sa. Hovoríte si, že vlastne máte všetko v poriadku. Len to vnútro akosi nespolupracuje. A keď sa sami seba potichu opýtate: ,,Keby som nemusel brať ohľad na nikoho, čo by bol […]

Poznávate tú vetu z detstva? „Dostal/a si jednotky… ale prečo tam je tá trojka?“ A namiesto radosti príde otázka. Namiesto uznania oprava. A vy ste sa učili jednu dôležitú vec: to dobré sa berie ako samozrejmosť, rieši sa len to slabé. Možno ste boli dieťa, ktoré malo talent. Na niečo živé, tvorivé, prirodzené. Ale času bolo treba venovať hlavne tomu, čo […]

😔 Večer si ľahnete s hlavou plnou myšlienok. Telo je unavené, no vnútro bdelé. Prehrávanie rozhovorov. Rozhodnutí, ktoré stále odkladáte. Pocit, že „takto to predsa nemá byť“, ale neviete pomenovať, čo presne by malo byť inak. A ráno znova. Rozprávate sa, odpovedáte, usmievate sa. A niekde pod tým všetkým jemné napätie. 😶 Možno ste si už všimli, že niektoré […]

😶 ,,Takto to má byť!“ si hovoríte. Nie sú to veľké drámy. Skôr drobné napätie. Zass vysvetľujete niečo, čo by ten druhý mal chápať. Máte pocit, že keby konečne zmenil postoj on/ona… bolo by lepšie. A tak sa to opakuje. Konflikty a hádky. ⚖️ Cena za toto fungovanie je vyššia, než si pripúšťate. Platíte ju večer, keď nemáte silu. Platíte ju […]

👶 „Ak dieťa kričí a plače, povedzme si sami sebe: Mám pred sebou trojročné dieťa, ktoré ešte nemá moje skúsenosti, reaguje na všetko cez pocity a dnes sa jednoducho cíti zle.“ Lenže… čo ak niekedy kričí aj naše vnútorné dieťa? Možno nie ste unavení z detí. Možno len z toho, že musíte byť stále v poriadku. 🌀 Ráno nestíhate, jedno dieťa sa rozplače, […]

Možno to poznáte. Sedíte, čakáte. Na stretnutie, na e-mail, na chvíľu pokoja. Medzitým kontrolujete mobil, odpovedáte na správy, preklikávate úlohy. Všetko pôsobí usporiadane. Len vnútri to ticho bzučí. Vonku vyzeráte funkčne. Vnútri ste unavení. Nie preto, že by ste nezvládali. Ale preto, že už dlho idete bez zastavenia. Bez miesta, kde by ste mohli vypnúť výkon, […]

🌿 Niekedy to začne nenápadne. Unavené rána, krátke odpovede, ticho pri večeri. Poviete si ,,To je normálne, všetci to majú“. A možno aj majú. Lenže niekde medzi tým, ako všetko zvládate, sa pomaly stráca pocit, že ste v tom prítomní. Že niekto vidí vás, nie len to, čo robíte. 💭 Keď sa to deje dlhšie, telo sa stiahne. Zvykne si na napätie ako na novú normu. […]

Možno ticho. Možno len to, že niekto na chvíľu prestane vysvetľovať a jednoducho povie: „Rozumiem, že ti to ublížilo.“A možno to nie je o druhých, ale o tom, že aj vy sami už dlho čakáte na vlastné ospravedlnenie. Za to, ako veľmi ste museli fungovať, keď ste chceli len dýchať. Niekedy sa však ospravedlnenia, ktoré najviac potrebujeme, netýkajú druhých.Týkajú […]

🕰️ Deň sa rýchlo rozplynie, večer ste unavení, ale nie uspokojení.Navonok vyzerá všetko v poriadku, no vnútri je ticho, ktoré občas bolí. Ticho, v ktorom sa už dlho nič nepohlo. A niekde hlboko viete, že takto to byť nemalo. 🌿 Nie ste pokazený človek. Ste len človek, ktorého vnútorný systém je preťažený. Nervový systém si dlhodobo udržiava vzorce prežitia, aj […]

🌀 Ráno vstanete, vybavíte, čo treba. Postaráte sa. Zvládnete porady, deti, vzťahy, povinnosti. A nikto by nepovedal, koľko úsilia stojí udržať tento „normál“. A vy si hovoríte, že takto to má asi byť. Že ste len unavení. Že preháňate. 🧍‍♀️ Postupne sa z fungovania stane identita. Byť ten, čo zvláda.Byť ten, kto sa prispôsobí. Byť ten, kto ide ďalej, aj […]