Ateliér Života

🖤 Keď sa vás niekto spýta, ako sa máte, odpoviete: „Vlastne fajn.“ Až večer, keď sa všetko stíši, príde jemné pnutie v hrudi. Nie bolesť. Skôr otázka, ktorú dlho odkladáte. Nie ste nešťastní. Len akoby ste sa už dlhšie nehýbali. 🌫️ Mozog sa naučil, že je bezpečnejšie prispôsobiť sa, než cítiť. A tak preberáme cudzie pohľady na seba, čo je […]

😟 Niekto od vás niečo chce. Čas, energiu, súhlas. Usmejete sa. Prikývnete. A niekde hlboko v tele sa niečo stiahne. Nie je to hnev. Skôr tichá únava. Tá, ktorú už poznáte. 💭 Hovoríte si: „Veď to zvládnem. Nechcem byť nepríjemný. Nechcem sklamať.“ A pritom nesúhlasíte, stojíte si za svojím názorom, poviete niečo „nesprávne“, máte zlú náladu, robíte […]

🖋️ „Keď sa rozhodneme, že nespravíme nič, neznamená to, že sa nič nestane.“ Tento výrok možno len preletíte očami. Ale ak sa vás pri ňom niečo jemne stiahlo v hrudi, už viete, že hovorí o vás. 🟠 „Mal/a by som niečo urobiť… ale už nemám silu.“ Nejde o lenivosť. Ani o slabosť. Ide o dlhodobý stav, keď sa veľa vecí odsúvalo, nie preto, že neboli […]

🌫️ Ležíte večer v tichu. Deň bol „v poriadku“. Nič sa vlastne nestalo. A predsa je v tele tlak. Únava, ktorú nevyrieši spánok. Myšlienky, ktoré sa vracajú, aj keď by ste ich najradšej vypli. Usmievate sa. A niekde hlbšie viete, že to nie je celkom pravda. 🖼️ Mozog sa naučil meniť spomienky. Vďaka tomu nám ukazuje svet taký, aký ho potrebujeme vidieť. Možno […]

🛑 Niekto vto myslí dobre a povie: „Skús sa na to pozrieť pozitívne.“Prikývnete. Usmejete sa. A vo vnútri sa ešte viac stiahnete. Nie preto, že by ste boli slabí. Ale preto, že vaše telo a nervový systém práve nepotrebujú optimizmus. Potrebujú pochopenie. 📌 „Len dobrá nálada, prosím.“ „Iní to zvládli, zvládnete to aj vy.“ „Nezdržujte sa tým […]

🧩 Je večer. Deti sú unavené. Vy tiež. Hlas sa zvýši skôr, než si to stihnete všimnúť. Napätie v tele vystrelí. Trpezlivosť sa minula niekde medzi dverami a kuchyňou. A potom príde tá tichá myšlienka: „Prečo sa už nesprávajú tak, ako by mali?“ Rozdiel medzi výbuchom a kontaktom často nie je vo výchovnej technike. Ale v tom, či ste mali kde spracovať vlastné […]

👀 Zastavte sa na chvíľu. Nie pri veľkých rozhodnutiach. Ale pri tých malých, každodenných. 👶 Predstavte si ráno. Dieťa sa oblieka do školy. Niečo nejde. Ruky sú pomalé, tvár sa mračí, slzy sú „na kraji“. Vy stojíte pri dverách, v hlave zoznam povinností, telo v miernom napätí. Poviete: „No tak, snaž sa. To dáš.“ A v tej vete je všetko, čo ste sa naučili. […]

🧩 „Výchova bez telesných trestov.“Jedna veta. Jednoduchá. A predsa v mnohých z nás spustí tiché napätie. Nie preto, že by sme s ňou nesúhlasili. Ale preto, že sa dotýka miest, kde to ešte nemáme dožité. 👀 Je večer. Dieťa po piatykrát ignoruje vašu prosbu. Hlas sa vám zdvíha. V hlave beží veta: „Takto som to nechcela.“ A hneď za ňou iná, ešte […]

„Tak nebuď smutný.“ A zrazu máte pocit, že ste zlyhali aj v tom, že sa cítite tak, ako sa cítite. 😶 Je večer. Ticho v byte je hlasnejšie než televízia. Nič dramatické sa nestalo. A predsa je v tele ťažoba. Neviete to presne pomenovať, len viete, že „niečo nie je v poriadku“. Niekto sa vás spýta: „Čo sa deje?“A vy odpoviete pravdivo: „Som smutný/á.“ A […]

🧩 Menej istoty, viac reality. Realita nie je proti vám. Len nie je povinná zapadať do vašich predstáv. 🌫️ Je večer. Všetko „by malo byť“ hotové. Úlohy splnené, správy vybavené, deň prežitý. A predsa si sadnete na gauč a cítite napätie, ktoré sa nedá presne pomenovať. Nie je to panika. Nie je to ani smútok. Skôr tiché vnútorné zvieranie, akoby ste celý deň […]