🛒 Predstavte si tú scénu: Prichádzate domov, v rukách ťažké nákupné tašky. Plastové uši sa vám zarezávajú do dlaní, ramená tuhnú, dych sa kráti. Stačilo by tie tašky položiť na zem. Ale vy namiesto toho stojíte pred dverami, hľadáte kľúče a v duchu si hovoríte: „To je v poriadku, ešte kúsok, to zvládnem, veď to nič nie je.“ A presne toto robíme so […]

Otázka, ktorá vie jemne zaskočiť. A pritom sa netýka len vzťahov k druhým. Týka sa aj toho, ako pristupujete sami k sebe. 👂 „Než začnete blízkemu pomáhať, uistite sa, že máte jeho súhlas.“Často nepotrebuje zásah. Potrebuje, aby ho niekto naozaj počul. Možno ste sa v tom spoznali. Keď niekto hovorí, už v hlave skladáte riešenie. Keď cítite napätie, chcete ho […]

😶 Vybrali ste si partnera pre jeho dobré vlastnosti. Je spoľahlivý. Stabilný. „V pohode“. Až kým si jedného dňa nevšimnete niečo, čo tam bolo možno vždy, len ste to nepotrebovali vidieť. V bežný večer. Pri obyčajnej vete, ktorá vás neprimerane zabolí. V tichu, ktoré je hustejšie než hádka. Zrazu sedíte na tej istej pomyselnej stene, každý na svojej strane. Nie […]

🌫️ Zastavíte sa v kuchyni. V ruke studená káva, v hlave zoznam vecí, ktoré „by už mali byť vyriešené“. A predsa niečo je ticho. Nie bolestivé. Skôr dlhodobo prehliadané. ⚖️ Väčšina z nás má vnútorný radar nastavený na chyby. – Čo som mala urobiť inak. – Prečo sa stále neposúvam. – Prečo som unavený/á, keď sa „nemám na čo sťažovať“. Je to […]

🤍 Nie tá hlučná. Nie konfliktná. Ale tá jemná, keď si dovolíte byť iní, než sa od vás očakáva. Iní, než ste boli zvyknutí byť sami k sebe. Neviete presne pomenovať, čo chýba, len viete, že sa už dlho nikam neposúvate. A tak si poviete: ešte nie, teraz nemám kapacitu, veď to prejde. A dni idú. 🧩 Napätie, ktoré sa netvári ako problém. Práve to je zradné. Nie […]

🌫️ Sedíte večer doma. Všetko je „v poriadku“. Deň prešiel, povinnosti splnené, nikto nič nechce. A predsa v tele ostáva napätie. Nie hnev, skôr tichá ťažoba. Myšlienky sa vracajú k situácii, ktorú ste už dávno „odpustili“. Aspoň navonok. 🔍 Realita býva zložitejšia. Odpustenie nie je rozhodnutie hlavy. A už vôbec nie morálna povinnosť. Je to proces […]

🖤 Keď sa vás niekto spýta, ako sa máte, odpoviete: „Vlastne fajn.“ Až večer, keď sa všetko stíši, príde jemné pnutie v hrudi. Nie bolesť. Skôr otázka, ktorú dlho odkladáte. Nie ste nešťastní. Len akoby ste sa už dlhšie nehýbali. 🌫️ Mozog sa naučil, že je bezpečnejšie prispôsobiť sa, než cítiť. A tak preberáme cudzie pohľady na seba, čo je […]

😟 Niekto od vás niečo chce. Čas, energiu, súhlas. Usmejete sa. Prikývnete. A niekde hlboko v tele sa niečo stiahne. Nie je to hnev. Skôr tichá únava. Tá, ktorú už poznáte. 💭 Hovoríte si: „Veď to zvládnem. Nechcem byť nepríjemný. Nechcem sklamať.“ A pritom nesúhlasíte, stojíte si za svojím názorom, poviete niečo „nesprávne“, máte zlú náladu, robíte […]

🖋️ „Keď sa rozhodneme, že nespravíme nič, neznamená to, že sa nič nestane.“ Tento výrok možno len preletíte očami. Ale ak sa vás pri ňom niečo jemne stiahlo v hrudi, už viete, že hovorí o vás. 🟠 „Mal/a by som niečo urobiť… ale už nemám silu.“ Nejde o lenivosť. Ani o slabosť. Ide o dlhodobý stav, keď sa veľa vecí odsúvalo, nie preto, že neboli […]

🌫️ Ležíte večer v tichu. Deň bol „v poriadku“. Nič sa vlastne nestalo. A predsa je v tele tlak. Únava, ktorú nevyrieši spánok. Myšlienky, ktoré sa vracajú, aj keď by ste ich najradšej vypli. Usmievate sa. A niekde hlbšie viete, že to nie je celkom pravda. 🖼️ Mozog sa naučil meniť spomienky. Vďaka tomu nám ukazuje svet taký, aký ho potrebujeme vidieť. Možno […]