Ako sa porozprávať s tínedžerom, keď vás ignoruje?
17. decembra 2024 21:49,
Prečítané 1 055x,
Bronislava,
Blog
Prečo tínedžeri ignorujú autority? Prežívajú emocionálne aj fyzické zmeny, ktoré ich robia citlivými na tlak a hodnotenie. Emocionálny mozog dozrieva skôr ako racionálny. Niekedy sa cítia preťažení a unikajú do sveta, kde majú kontrolu.
Vyberte správny moment. Najlepší čas na rozhovor je v pokojnej atmosfére. Večer pri spoločnej aktivite alebo po obede.
Začnite s uznaním. Prvá veta by mala ukázať, že vidíte ich snahu alebo situáciu, v ktorej sa nachádzajú. „Vidím, že máš teraz veľa povinností a snažíš sa ich zvládnuť.“
Položte otvorenú otázku. Otvorené otázky umožňujú tínedžerovi zdieľať svoje pocity a potreby. „Ako ti môžem pomôcť, aby si sa cítil lepšie?“ alebo“Čo by si potreboval, aby si mal viac času na veci, ktoré ťa bavia?“Čo nerobiť?
Nevyťahujte výčitky: „Vždy všetko ignoruješ!“
Nepoužívajte iróniu: „Raz zložíš ten mobil!“ Tínedžeri nepotrebujú, aby sme ich zachraňovali, ale aby sme im ukázali, že sme tu, keď nás potrebujú. Keď cítia, že rešpektujete ich priestor a pocity, otvoria sa oveľa skôr.
#KoučingPreMladých#Teenageri#EfektívnaKomunikácia#PodporaBezTlakov#PsychológiaPreRodičov#VýchovaSRespektom#LepšieVzťahy
30.11.2025
👩👧 Chlapček nedokázal vyjsť na preliezku a rozplakal sa:„Ja to nezvládnem!“ Jeho mama mu s dobrým úmyslom povedala:„Ale no tak, neplač, to nič nie je.“ Videla som, ako sa jeho tvárička ešte viac stiahla. Nie preto, že by mamu nemiloval. Ale preto, že nepočul to, čo potreboval. Potrebujú, aby sme ich pochopili. 👉 Deti, ktorým rodičia potvrdzujú emócie, majú [...]
29.11.2025
🔥 Spomínate si ešte na ten pocit, keď ste ako dieťa maľovali celé popoludnie, hrali na gitaru, tancovali, alebo písali básne – len tak, pre radosť? A potom prišli povinnosti, práca, rodina. A tie malé radosti sa niekam stratili. Niekedy stačí jeden obyčajný moment, aby sme si uvedomili, koľko radostí a talentov sme počas života nechali ležať ľadom. ➡️ Ľudia, [...]
27.11.2025
👧 „Mami, prosím, nehovor o ockovi zle…“ Povedala to 8-ročná dcéra, keď počula rodičov hádať sa o tom, kto „môže“ za rozchod. Nie preto, že by nechápala, čo sa deje. Ale preto, že deti nechcú byť vo vojne, ktorú neviedli. Každý rozchod bolí. No keď v ňom zabúdame na deti, bolesť sa prenáša ďalej. A z drobných sĺz sa stávajú tiché rany, ktoré si [...]
Celá debata | RSS tejto debaty