👂 Keď si duša vypýta pomoc
2. júna 2025 22:58,
Prečítané 891x,
Bronislava,
Čo sa oplatí čítať
🎭 Niečo vo vás šepká, že už toho máte dosť… Ale keď sa vás niekto spýta: „Ako sa máš?“, automaticky odpoviete: „Dobre. Len trochu unavene.“ A idete ďalej. Práve pre takéto momenty vznikla kniha „Prvá pomoc pre dušu“ od koučky Janette Šimkovej. Nie je to čítanie na efekt. Je to čítanie pre návrat k sebe.
🧭 V knihe nájdete malé a praktické nástroje, ktoré vo veľkom menia pohľad na to, ako sa o seba starať, keď vám nie je do spevu. Nie povrchné rady, ale ľudské, nežné, citlivé. A hlavne – funkčné.
🧩 Zaujímavosti, ktoré si možno vezmete do bežného dňa:
- Nie každé ticho je pokoj. Niekedy je to potlačená únava, hnev či smútok.
- Starajte sa o svoju dušu ako o telo. Aj duša má svoje „modriny“, ktoré potrebujú obviazať.
- Zastavenie nie je slabosť. Je to odvaha povedať si – potrebujem sa postarať o seba.
- Súcit so sebou nie je sebaľútosť. Je to nový štart, nie koniec.
📚 Je aj pre tých, ktorí nechcú čakať, kým bude zle, aby si dovolili žiť lepšie. Je to príručka prvej pomoci, ku ktorej sa môžete vracať stále.
#prvapomocpredusu #janettesimkova #koucing #recenzia #sebasucit #dusa #odvaha #vnutrnyklud #kniznainspiracia
12.02.2026
🖋️ Je večer, cítite sa vyčerpaní a jediné, po čom túžite, je hodina pokoja. Zrazu pípne správa. Niekto od vás niečo potrebuje. Niečo „malé“, čo „počkať nepočká“. Cítite, ako sa vám zviera žalúdok, v hlave kričíte „nie“, ale vaše prsty už vyťukávajú: „Jasné, pozriem sa na to.“ V tej sekunde ste sa stali obeťou. Aspoň si to hovoríte. Cítite [...]
11.02.2026
👶 Možno ste to ako dieťa ani nenazvali nesúhlasom. Len ste stuhli. Usmiali sa. Prikývli. „Veď to nič nie je.“ „Nech nerobím problémy.“ Sedíte večer v obľúbenom kresle a hoci bol deň relatívne „v poriadku“, cítite zvláštnu ťažobu. Takú tú nedefinovateľnú únavu, ktorú nespraví jeden dlhší spánok. Vybavujete si tie momenty: kolega vás požiadal o „malú [...]
10.02.2026
🛒 Predstavte si tú scénu: Prichádzate domov, v rukách ťažké nákupné tašky. Plastové uši sa vám zarezávajú do dlaní, ramená tuhnú, dych sa kráti. Stačilo by tie tašky položiť na zem. Ale vy namiesto toho stojíte pred dverami, hľadáte kľúče a v duchu si hovoríte: „To je v poriadku, ešte kúsok, to zvládnem, veď to nič nie je.“ A presne toto robíme so [...]
Celá debata | RSS tejto debaty