🧸 Moje sa zatvára do izby, ignoruje ma, odvrkuje, …
19. apríla 2025 22:00,
Prečítané 1 103x,
Bronislava,
Blog
👉 Nie, nepokazili ste to. To, čo sa zvonka javí ako vzdor, drzé správanie či antisociálne sklony, je vo vnútri často volanie o pomoc, skúška dôvery. Deti si totiž POTREBUJÚ preveriť, či ste naozaj bezpečný prístav. Skúšajú, či ich zvládnete aj s ich „tmavšou“ stránkou.
📚 Antisociálne sklony u detí sú často prejavom nevedomej úzkosti a neprijatého stresu, sú častejšie v období silných zmien – sťahovanie, rozvod, škola. Deti s úzkosťou často nevedia verbálne vyjadriť, čo cítia – preto reagujú „problémovo“.
🧠 Odmietavé reakcie detí sú testom dôvery – preverujú, či láska rodiča obstojí aj v krízach.
🧩 Detské „zlé“ správanie je často forma neregulovanej nervovej sústavy, nie charakterová chyba. Reakcia rodiča určuje mieru ďalšieho zlepšenia – nie samotné správanie dieťaťa.
❓ Otázky pre vás:
- Ako zvyčajne reagujete, keď dieťa odmieta kontakt?
- Ako sa cítite pri jeho správaní a čo vám to zrkadlí?
- Čo vo vás spúšťa jeho ticho alebo výbuchy?
- Ako by vyzeral rodič, ktorého si vaše dieťa potrebuje „overiť“?
- Kedy ste sa aj vy ako dieťa cítili neprijatí?
#koucing #rodicovstvo #emocie #deti #psychologia #detskapsychologia #edukacia #vychova #neurokoucing #rozvoj
05.12.2025
💫 Možno to bola hádka, v ktorej ste povedali viac, než ste chceli.Možno rozhodnutie, ktoré vás stále štipne, keď si naň spomeniete.Alebo chvíľa, keď ste nepočúvali svoje srdce, lebo „bolo treba“ byť rozumný. Tento rok priniesol pre každého z nás momenty, ktoré by sme možno chceli zmeniť. No práve tie chvíle (aj tie bolestivé) sú učebnicou sebapoznania. A presne [...]
04.12.2025
👉 „Máš sa predsa dobre, usmievaj sa! Veď iní sú na tom horšie.“ A presne tam sa začína toxická pozitivita. Nie je to o tom, že by ľudia nechceli pomôcť. Skôr nevedia ako. To je toxická pozitivita — keď potláčame ťažké emócie len preto, že sa bojíme negatívnych pocitov. Naopak, zdravý optimizmus znamená: „Vidím tvoju bolesť. A verím, že to spolu [...]
03.12.2025
👨👩👧 Minule mi jedna mama povedala: „Mám pocit, že ma deti nechcú počúvať, pokiaľ nezačnem kričať. Aj ja som sem-tam dostala. A som v pohode. Tak som im dala len jednu facku. Aby si zapamätali.“ A ja som sa jej ticho spýtala: „A čo si zapamätali viac — to, čo urobili zle alebo že človek, ktorého najviac milujú, im ublížil?“ V tej chvíli sa rozplakala. [...]
Celá debata | RSS tejto debaty