🧸 Moje sa zatvára do izby, ignoruje ma, odvrkuje, …
19. apríla 2025 22:00,
Prečítané 1 106x,
Bronislava,
Blog
👉 Nie, nepokazili ste to. To, čo sa zvonka javí ako vzdor, drzé správanie či antisociálne sklony, je vo vnútri často volanie o pomoc, skúška dôvery. Deti si totiž POTREBUJÚ preveriť, či ste naozaj bezpečný prístav. Skúšajú, či ich zvládnete aj s ich „tmavšou“ stránkou.
📚 Antisociálne sklony u detí sú často prejavom nevedomej úzkosti a neprijatého stresu, sú častejšie v období silných zmien – sťahovanie, rozvod, škola. Deti s úzkosťou často nevedia verbálne vyjadriť, čo cítia – preto reagujú „problémovo“.
🧠 Odmietavé reakcie detí sú testom dôvery – preverujú, či láska rodiča obstojí aj v krízach.
🧩 Detské „zlé“ správanie je často forma neregulovanej nervovej sústavy, nie charakterová chyba. Reakcia rodiča určuje mieru ďalšieho zlepšenia – nie samotné správanie dieťaťa.
❓ Otázky pre vás:
- Ako zvyčajne reagujete, keď dieťa odmieta kontakt?
- Ako sa cítite pri jeho správaní a čo vám to zrkadlí?
- Čo vo vás spúšťa jeho ticho alebo výbuchy?
- Ako by vyzeral rodič, ktorého si vaše dieťa potrebuje „overiť“?
- Kedy ste sa aj vy ako dieťa cítili neprijatí?
#koucing #rodicovstvo #emocie #deti #psychologia #detskapsychologia #edukacia #vychova #neurokoucing #rozvoj
11.12.2025
💬 „Odpustila som mu… ale nechcem sa s ním už nikdy stretnúť. Neviem, či sa dokážem zmieriť.“ V tej vete bolo všetko.Bol to moment, keď pochopila, že odpustenie neznamená zmierenie. Odpustiť môžeme aj bez toho, aby sa druhá strana ospravedlnila. Je to vnútorné rozhodnutie pustiť minulosť a získať späť pokoj. Zmiereniu však treba dve srdcia ochotné zmeniť sa. [...]
10.12.2025
🤯 Možno to poznáte. Ráno vstanete, telo oddýchnuté, ale hlava akoby bežala maratón. Hneď po káve zapnete autopilota — práce, deti, povinnosti, myšlienky, stres, výčitky, nekonečné „musím“. Neustále premýšľanie, strach, čo ak…, potláčanie emócií, aby „bola pohoda“, chaos doma aj v práci, tlak byť perfektný, a večer prichádza ticho a s ním úzkosť. [...]
09.12.2025
☕ Pred pár dňami som bola s kamarátkou na káve.Rozprávala mi o tom, ako ju partner často „nepočuje“. „Veď ja mu to hovorím, ale on akoby tam ani nebol.“ Len prikyvoval, ale jeho oči už boli niekde inde. A vtedy som si uvedomila, že väčšina z nás nepočúva, aby porozumela. Počúvame, aby sme odpovedali. Zachytíme zopár slov a v hlave si už skladáme vlastnú [...]
Celá debata | RSS tejto debaty