👶 Možno ste to ako dieťa ani nenazvali nesúhlasom. Len ste stuhli. Usmiali sa. Prikývli. „Veď to nič nie je.“ „Nech nerobím problémy.“
Sedíte večer v obľúbenom kresle a hoci bol deň relatívne „v poriadku“, cítite zvláštnu ťažobu. Takú tú nedefinovateľnú únavu, ktorú nespraví jeden dlhší spánok. Vybavujete si tie momenty: kolega vás požiadal o „malú láskavosť“, ktorú ste v skutočnosti nemali kedy urobiť, ale usmiali ste sa a prikývli. Známy vás pozval na kávu, na ktorú ste nemali energiu, no nevedeli ste, ako odmietnuť bez pocitu viny. Možno ste dokonca dovolili niekomu prekročiť vašu fyzickú či emocionálnu bublinu len preto, že sa to „patrí“.
⚓ Postupne sa z týchto drobných ústupkov stáva neviditeľná sieť. Žijete v nej, hýbete sa v nej a začínate veriť, že toto neustále prispôsobovanie sa je vašou prirodzenosťou. Ale nie je. Je to len starý mechanizmus prežitia, ktorý sme si mnohí osvojili skôr, než sme sa naučili poriadne viazať šnúrky na topánkach. Priložený obrázok o súhlase nie je len pre deti. Je to zrkadlo pre nás, dospelých, ktorí sme na polceste zabudli, že na našom súhlase, tom vnútornom aj vonkajšom, stále záleží.
🧠 Keď chronicky potláčame svoje potreby, aby sme vyhoveli okoliu, náš mozog prepína do reakcie typu prispôsobenia sa. Amygdala vyhodnocuje konflikt ako ohrozenie, a tak radšej obetujeme seba, aby sme udržali sociálne bezpečie. To nás však udržuje v stave permanentného nízkoúrovňového stresu.
🧠 Telo vie skôr ako rozum. Ten známy stiahnutý žalúdok alebo tlak v hrdle sú signály insulárnej kôry, ktorá spracováva fyziologický stav tela. Ak tieto signály dlhodobo ignorujeme, mozog začne „vypínať“ naše prežívanie, čo vedie k pocitom vnútornej otupenosti a stagnácie.
🧠 Skutočná zmena nenastáva v hlave, ale v súlade. Ak sa vaše vonkajšie konanie (súhlas) nezhoduje s vnútorným nastavením, dochádza k obrovským energetickým stratám. Boundaries (hranice) nie sú múry, sú to brány, ktoré určujú, koho a čo vpustíme do svojho vzácneho vnútorného priestoru.
❓ Keby vaše dnešné pocity mali farbu a tvar, aký veľký priestor v miestnosti by zaberali a nakoľko sa v tom priestore cítite naozaj doma?
✨ Arte koučing: Kde končia slová a začína pravda
V arte koučingu sa nepýtame len „prečo“. Ideme hlbšie. Prostredníctvom imaginácie, práce s obrazom a telom obchádzame naše naučené racionálne obrany. Tam, kde rozum hovorí „musím“, obraz v denníku často ukáže „túžim po tichu“. Je to bezpečné laboratórium, kde si môžete vyskúšať, aké je to povedať svoje skutočné „áno“ a svoje pevné „nie“ – bez tlaku na výkon, bez posudzovania.
📅 Pozývam vás na spoločné zastavenie, kde cez obraz a vnútorné prežívanie preskúmame vaše aktuálne nastavenie.
- KEDY: utorok 17. februára 2026 o 18:00
- KDE: Online (v bezpečí vášho domova)
- TRVANIE: 60 minút | KAPACITA: Malá skupina (max. 5 ľudí)
Tento workshop je pre vás, ak:
- Máte pocit, že je vám „vlastne fajn“, ale už sa dlho nikam neposúvate.
- Cítite únavu, stagnáciu alebo vnútorné utlmenie.
- Odkladáte veci, o ktorých viete, že sú pre vás dôležité.
- Chcete sa na seba pozrieť jemne, tvorivo a bez tlaku na výkon.
Tento workshop nie je pre vás, ak:
- Očakávate rýchle rady a instantné „ako na to“ návody.
- Nechcete sa zastaviť a úprimne sa pozrieť na svoju aktuálnu situáciu.
- Nevyhovuje vám práca s imagináciou a symbolmi.
Prvý krok býva najťažší – a zároveň nemusí byť osamelý. Utorkové online arte koučingy sú priestorom pre denník, ticho aj zdieľanie. Presne toľko, koľko je pre vás v poriadku.
📩 Ak cítite jemné „áno“, stačí sa ozvať v správe. Rezervácia je platná po potvrdení. Miesta sú limitované, aby zostal priestor osobný a bezpečný.
ZDROJ: https://www.facebook.com/photo/?fbid=897955956326985&set=a.130135633109025
#zmenajezivot #artekoucing #vedomyoddych #mindatelier #vnutornazmena #hranice #sebalaska #psychologia #osobnyrozvoj


Celá debata | RSS tejto debaty