🧒🏻 Moje dieťa žije môj život… nie svoj
14. apríla 2025 21:34,
Prečítané 520x,
Bronislava,
Blog
❗️ „Maminka, mňa baví maľovať, nechcem na ten hokej.“ Investovali ste stovky eur do tréningov, strávili celé dni na štadióne a mysleli, že robítee správnu vec. Ale on? On len ticho kreslil slnko a vesmírne rakety. Určite ste si povedali: „Ale veď ja mu dávam všetko. Nechcem, aby urobil rovnaké chyby ako ja.“
🔬 Rodičovská kontrola znižuje vnútornú motiváciu detí, čo oslabuje ich schopnosť samostatne sa rozhodovať.
🧠 Deti vychovávané úzkostlivými rodičmi majú až 2,2-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku úzkostných porúch v dospelosti. Úzkostlivé rodičovstvo je spojené s vyšším rizikom depresie v dospelosti.
❤️ Láskavé nasmerovanie namiesto kontroly zvyšuje emočnú inteligenciu a sebavedomie detí. Najväčší vplyv na zdravý psychický vývoj detí má pocit prijatia, nie kontrola.
💬 Otázky, ktoré vám môžu zmeniť život:
- Čo je teraz pre moje dieťa skutočne dôležité, nie pre mňa?
- Čo je moje najväčšie očakávanie od dieťaťa?
- Čo by si moje dieťa vybralo, keby malo úplnú slobodu?
- Ako vyzerá úspech v očiach mňa a ako v očiach môjho dieťaťa?
#vedomerodicovstvo #detskapsychologia #koucing #respektujucavychova
11.12.2025
💬 „Odpustila som mu… ale nechcem sa s ním už nikdy stretnúť. Neviem, či sa dokážem zmieriť.“ V tej vete bolo všetko.Bol to moment, keď pochopila, že odpustenie neznamená zmierenie. Odpustiť môžeme aj bez toho, aby sa druhá strana ospravedlnila. Je to vnútorné rozhodnutie pustiť minulosť a získať späť pokoj. Zmiereniu však treba dve srdcia ochotné zmeniť sa. [...]
10.12.2025
🤯 Možno to poznáte. Ráno vstanete, telo oddýchnuté, ale hlava akoby bežala maratón. Hneď po káve zapnete autopilota — práce, deti, povinnosti, myšlienky, stres, výčitky, nekonečné „musím“. Neustále premýšľanie, strach, čo ak…, potláčanie emócií, aby „bola pohoda“, chaos doma aj v práci, tlak byť perfektný, a večer prichádza ticho a s ním úzkosť. [...]
09.12.2025
☕ Pred pár dňami som bola s kamarátkou na káve.Rozprávala mi o tom, ako ju partner často „nepočuje“. „Veď ja mu to hovorím, ale on akoby tam ani nebol.“ Len prikyvoval, ale jeho oči už boli niekde inde. A vtedy som si uvedomila, že väčšina z nás nepočúva, aby porozumela. Počúvame, aby sme odpovedali. Zachytíme zopár slov a v hlave si už skladáme vlastnú [...]
Celá debata | RSS tejto debaty