🎭 Keď potlačíte smútok, potlačíte aj radosť
8. apríla 2025 21:27,
Prečítané 867x,
Bronislava,
Blog
☕ Mama dvoch detí, pracujúca žena, ktorá si každý deň opakuje: „Nemám čas cítiť sa zle. Ideme ďalej.” Úsmev na tvári, ale večer – keď všetci zaspia – ticho, únava, prázdnota. Nepripustila si smútok po konflikte so sestrou. Nepovzdychla si, keď ju manžel bez slova odignoroval. A tak potlačila aj radosť z malých víťazstiev. Aj vďačnosť. Aj smiech. Roky potláčala smútok, aby bola silná.
🧠 Výskum z Harvardu ukázal, že potláčanie emócií zvyšuje stres a vedie k nižšej schopnosti riešiť problémy.
💓 Neidentifikované emócie sa ukladajú do tela – čo môže prispieť k psychosomatickým ochoreniam.
🔄 Ľudia, ktorí sa naučia emócie pomenovať a prijať, sú šťastnejší a emočne stabilnejší.
💬 Otázky, ktoré si môžete položiť už dnes:
- Čo sa vo mne práve teraz deje – a kde to cítim v tele?
- Aká emócia sa vo mne objavila dnes, aj keď len na chvíľu?
- Ktoré emócie si najčastejšie nedovolím cítiť?
- Keby moja emócia vedela hovoriť, čo by mi povedala?
🌱 Je čas byť doma vo vlastnom tele.
#emocie #koucing #osobnyrozvoj #sebarozvoj #zivotnapohoda #vedomyzivot #psychologia #dusevnezdravie #vedomamatka #vztahy #zdraveemócie #transformacnykoucing
12.02.2026
🖋️ Je večer, cítite sa vyčerpaní a jediné, po čom túžite, je hodina pokoja. Zrazu pípne správa. Niekto od vás niečo potrebuje. Niečo „malé“, čo „počkať nepočká“. Cítite, ako sa vám zviera žalúdok, v hlave kričíte „nie“, ale vaše prsty už vyťukávajú: „Jasné, pozriem sa na to.“ V tej sekunde ste sa stali obeťou. Aspoň si to hovoríte. Cítite [...]
11.02.2026
👶 Možno ste to ako dieťa ani nenazvali nesúhlasom. Len ste stuhli. Usmiali sa. Prikývli. „Veď to nič nie je.“ „Nech nerobím problémy.“ Sedíte večer v obľúbenom kresle a hoci bol deň relatívne „v poriadku“, cítite zvláštnu ťažobu. Takú tú nedefinovateľnú únavu, ktorú nespraví jeden dlhší spánok. Vybavujete si tie momenty: kolega vás požiadal o „malú [...]
10.02.2026
🛒 Predstavte si tú scénu: Prichádzate domov, v rukách ťažké nákupné tašky. Plastové uši sa vám zarezávajú do dlaní, ramená tuhnú, dych sa kráti. Stačilo by tie tašky položiť na zem. Ale vy namiesto toho stojíte pred dverami, hľadáte kľúče a v duchu si hovoríte: „To je v poriadku, ešte kúsok, to zvládnem, veď to nič nie je.“ A presne toto robíme so [...]
Nemám s tým problém. Je to cvik a možno sa to... ...
Celá debata | RSS tejto debaty